Historický veľkofilm, ktorý sa pridržiava historických faktov, ale režisér biele miesta dopĺňa svojou fantáziou. Tak nejak som to myslím čítala. Tak nejak sa Juraj Jakubisko vyjadril o svojej Bathoričke.
Prvé plus si u mňa film získal už len zato, že ho režíroval Juraj Jakubisko. Bez neho by podľa mňa bola slovenská kinematografia úplne v troskách. Jakubisko má svojský rukopis. A to bolo cítiť aj v tomto filme, obrazy prírody, mystické snovo-reálne situácie, ktoré nechávajú diváka nech sa sám pohrá s myšlienkami. Osobne som z filmu bola trochu sklamaná. Nebolo to zlé, ale pre mňa to nebol historický veľkofilm. Caravagiov pobyt v Uhorsku a to že on mal maľovať Alžbetu Báthory bolo na mňa moc, pritiahnuté za vlasy. Ale atmosféru u mňa absolútne zabili dvaja mnísi. Tie ich šialené vynálezy, kolieskové korčule, "mechanické lyže", elektrina.. Zato výkony Anny Friel boli vynikajúce a aj ostatné obsadenie bolo fajn.
Čo mi na filme asi najviac prekážalo, bola akási prehnanosť. Naopak páči sa mi fakt, že film ukazuje Báthoryčku z úplne iného uhla pohľadu. To ponúka divákovi možnosť zamyslieť sa nad dôveryhodnosťou výpovedí a nejakých kvázi legiend, viažúcich sa k životu povačšine veľkých historických osobností. Nápad skvelý a film vcelku fakt slušný, ale niečo tomu chýba..bohužiaľ z kina som vyšla trochu sklamaná. Respektíve, čakala som proste niečo iné.
